„Pre film máme neuveriteľne krásnu prírodu. Okrem mora a pápeža máme všetko."

Film prirovnáva k milovaniu slovami: „Kto to raz skúsil, stále musí". Stavia filmové kulisy. Jeho firma Damit má na konte už 17 filmov. Aj vďaka nemu sa z Terchovej stáva slovenský Hollywood. Jozef Mičo.

Každý z obyvateľov malebnej dedinky Terchová v Žilinskom kraji by aspoň na prstoch jednej ruky vedel spočítať niekoľkých známych, ktorí si zahrali ako komparzisti vo filme, alebo sa dokonca objavili v titulkoch filmov domácej i hollywoodskej produkcie.

 

Iní sa môžu pochváliť, že do filmu požičali svoje domáce zvieratá. Keď však v dedine spomeniete film, zaručene vás odkážu na najpovolanejšiu osobu. Magnetom, priťahujúcim domácich i zahraničných filmárov do dedinky s päťtisíc obyvateľmi, je okrem prekrásnej prírody aj Jozef Mičo, majiteľ firmy, ktorá má na svojom konte výrobu kulís do 17 filmov. Z Terchovej sa aj vďaka nemu pomaly, ale iste stáva slovenský Hollywood. „Terchová pôsobí krutým a zároveň krásnym dojmom," tvrdí Jozef Mičo. Doteraz v jej okolí nakrútili takmer 50 filmov. Priemyslu a niekoľkomiliónovému biznisu, ktorému sa často hovorí aj továreň na sny, vidí tento muž priamo do žalúdka.

Kulisy na kľúč

Terchovskí kulisári dokážu za niekoľko dní postaviť na kľúč na zelenej lúke dedinu, jaskyňu, námestie, kostol, loď či hrad. Na pohľad nerozoznateľná ilúzia si vyžaduje dokonalé spracovanie, remeselnícky fortieľ, bohatú fantáziu a skúsené oko fachmana, ktorý sa v zákulisí filmu cíti ako doma. Prvé kroky Jozefa Miča do filmu však boli opatrnejšie. Karty zamiešala náhoda. Neďaleko Terchovej totiž v roku 1995 nakrúcala Rafaela Laurentisová z hollywoodskej produkcie filmovú rozprávku Dračie srdce. Na výstavbu kulís vtedy potrebovali stolárov a keďže boli blízko Terchovej, oslovili firmu Damit. Šéf firmy, zaoberajúcej sa dovtedy bežnými stavebnými prácami, sa s malými obavami vybral obzrieť si pole neorané.

„Bolo to niečo nové, čo ma nesmierne lákalo. Priamo na pľaci som sa utvrdil v tom, že moji ľudia to zvládnu. Dal som dokopy partiu chlapov, s ktorými sme si otvorili dvere do filmového biznisu. Bola to láska na prvý pohľad," spomína Jozef Mičo. Ďalšie ponuky nedali na seba dlho čakať. Šťastný lós padol na Terchovú aj v prípade posledného filmu bohéma pohyblivých obrázkov Juraja Jakubiska. Nejasnú správu o konci sveta zasadil priamo do terchovského prostredia. Dedinu, ktorú pre film vybudovali kulisári, zasiahne podľa scenára zemetrasenie. „Bol to pre nás tvrdý oriešok. Chalupy sa prepadávali pod zem a spätne sme ich museli dostať na povrch do pôvodného stavu. Spolupráca s Jurajom Jakubiskom bola o detailoch. Ako režisér má neuveriteľný postreh. Celú stavbu mal v oku a každý detail si dôsledne strážil," prezrádza Jozef Mičo na margo trojmesačnej spolupráce počas nakrúcania.

Terchovský abstinent

Práca na filme sa začína obhliadkami terénu, ktoré zaberú aj niekoľko dní. „Režisér, architekt a ja prelezieme kus krajiny a nájdeme ideálne miesto na zasadenie filmového deja do prostredia. Vyberie sa lokalita, vysporiadajú sa pozemky a do ruky mi zveria predstavu architekta o kulisách, ktoré vo filme musia vyzerať viac než reálne. Samotná stavba, ktorá zväčša vyrastie na zelenej lúke, je hotová do dvoch mesiacov," tvrdí Jozef Mičo na margo umenia, do ktorého vkladajú on a terchovskí kulisári aj niečo zo seba. Potom veci naberú rýchly spád. Vo filmovom kolotoči hrajú hlavnú úlohu peniaze, a tak je potrebné nakrúcať čo najplynulejšie. Časový stres počas nakrúcania Jožkovi nedopraje veľa spánku. Sú to však príjemné starosti, ktoré sa mu postupne stali koníčkom. Uživia jeho a ľudí, ktorých zamestnáva. Okrem toho však Jožko stíha aj prácu dobrovoľného člena Horskej služby a prezidentovanie spolku terchovských abstinentov. „Som síce jediným členom, ale nik ma nemôže z tohto postu zosadiť," dodáva s úsmevom.

V amerických titulkoch

Pretože dej väčšiny filmov je zasadený do obdobia medzi 9. a 17. storočím, často si treba naštudovať niektoré detaily z dostupnej literatúry. Filmári však najviac ocenia, ak sú kulisy vyrobené priamo zo starého materiálu. Aj preto Damit skupuje staré drevenice, najmä z Oravy, ktoré za pártisíc korún získa od pôvodných majiteľov, rozoberie a uskladní pre ďalšie použitie do filmu.

Ak je čo len najmenšia šanca, snaží sa Jozef Mičo pritiahnuť do Terchovej. Počas nakrúcania žije totiž celá dedina filmom. Nielen hotelieri, majitelia obchodov a reštaurácií si prídu na svoje, ale aj domáci. V ťažkej situácii, keď sa nezamestnanosť v dedine ráta na stovky obyvateľov, je každá koruna dobrá. Za komparz si môžu miestni zarobiť od päťsto do tisíc korún za pracový deň pri nakrúcaní. Navyše možnosť hrať po boku hviezd ako Karol Roden, Diana Mórová či Aňa Geislerová, ako to bolo vo filme Kuře Melancholik, sa nenaskytne každému. V spomínanom filme padla za obeť dokonca aj časť zo stavby, ktorá priamo na plátne zhorí. Nie náhodou dostal tento film prestížnu cenu Českého leva za scény, pod ktoré sa podpísali aj damiťáci. Terchovské mená sa objavili napríklad aj v titulkoch amerického filmu, kde hlavnú úlohu stvárnila Nicole Kidmanová, a to je pre Jožka Miča pocit zadosťučinenia.

Filmové kráľovstvo

Umelci a herci sú podľa Jozefa zvláštna sorta ľudí. On sám mal nejednu možnosť pozorovať ich priamo na pľaci, ale aj v zákulisí nakrúcania, kde sa pohybuje mnohopočetný štáb, zabezpečujúci ich maximálny komfort. „Niektorí herci vytvárajú okolo seba rozruch, len aby upútali. Väčšina z nich je však po zblížení úplne normálna. Do blíkosti hviezd, akou je napríklad herečka Nicole Kidmanová, sa ani nedostane. „Majú okolo seba vytvorenú neprekonateľnú bariéru," rozpráva o svojich postrehoch zo zákulisia strieborného plátna Jožko Mičo, ktorý však pričuchol aj k divokým manierom umeleckej branže. Ruský režisér Jurij Germanov napríklad na týždeň prerušil nakrúcanie svojho nového filmu Je ťažké byť bohom, lebo sa musel porozprávať s Bohom. Film z 9. storočia, odohrávajúci sa na niekoľkých českých hradoch, tak týždeň stál. Kulisári z malého slovenského Hollywoodu najčastejšie vyrážajú práve na stavby k našim západným susedom.

Slovenský film akoby zaspal dobu, ale Jožko Mičo verí, že sa zobudí. O filmovom terchovskom kráľovstve zatiaľ neuvažuje. Koketuje však s myšlienkou zriadiť akýsi skanzen, vytvorený z filmových kulís, na výstavbe ktorých sa podieľali terchovskí majstri. „Bola by to živá reklama našej firmy. Všetko však stojí peniaze a zatiaľ je tento projekt len akýmsi chrobákom v mojej hlave," prezrádza Jožko Mičo. Kulisy zo 17 filmov. medzi inými z amerického Dračieho srdca a Mierotvorcu, francúzskej Johanky z Arku, slovenskej Nejasnej správe o konci sveta, Jaškovho sna či českého Kuře melancholik, by si určite zaslúžili svoj priestor. So zanietením pre film azda bude azda aj tento problém pre Jožka Miča onedlho minulosťou.

Juraj Sedlák, Markíza