Napísali o nás

Stavaniu kulís a filmovej produkcii sa venuje už od roku 1993. Prvým filmom, ktorému Jozef Mičo pripravoval scénu bolo Dračie srdce a potom sa s nimi doslova roztrhlo vrece. On sám tvrdí, že sa k tejto zaujímavej práci dostal náhodou. Pravdou však je, že odkedy potrebovali v Dračom srdci tesárov pracujúcich s toporom, dopracoval sa už k svojmu 35. filmu. Tým je Nebo, peklo, zem, v ktorom si hlavnú postavu zahrala slovenská herečka Zuzana Kanócz. Pri práci na tomto filme sa pripravovali aj zložité kulisy. „Boli tam trochu náročné scény. Veľa záberov sa nakrúcalo pod vodou. V podstate na každom filme človeka niečo prekvapí a musí sa s tým popasovať. Aj na tomto, ktorý by sa zdal relatívne jednoduchý," hovorí Jozef Mičo. Na tom, že do tohto filmu vstúpil, sa podieľala aj jeho kamarátka Laura Siváková. S ňou J. Mičo pracoval na viacerých filmoch ešte v dobe, kedy nepôsobila ako režisérka.

Český lev za výtvarný počin

Nie všetko je vraj také ako to vyzerá. Skutočnosť nikdy nie je taká nebezpečná ako vyzerá na plátne. Vo veľkom sa využívajú triky a dramatickosť sa dá v postprodukcii dodatočne vyrobiť. Či už ide o vlkov v Nejasnej správe o konci sveta alebo o horiace kuriatko vo filme Kuře melancholik. Práve za tú získal Jozef Mičo spolu s výtvarníkom Karlom Vackom Českého leva za najlepší výtvarný počin. Pri „filmárčine" zažíva terchovský producent veľa zaujímavého. J. Mičo spomína: „Pri jednom filme sme stavali kulisy na českom hrade, kde bol obrovský starý štvormetrový obraz. Mali sme ho vykryť alebo dať dole. Naposledy bol však daný dole približne pred 100-200 rokmi... V takýchto dobových zariadeniach treba na všetko dávať pozor." Stalo sa tiež, že z kostolnej veže musel postaviť katedrálu. Mičo to vtedy riešil pristavovaním ďalšej veže. Pri stavaní kulís musí mnohokrát spolupracovať aj s kolegami zo špeciálnych efektov. Ako vo filme Za nepriateľskou líniou. Pri kladení rozbušiek za jednotlivé kvádre musia špecialisti zaručiť, aby bola strela v pravú chvíľu na správnom mieste. „Je to niekedy trochu nebezpečné, ale v každom prípade veľmi zaujímavé," sumarizuje. Pri filme deň čo deň zažíva dramatické i zábavné historky. Z tých dramatických si spomína na Nedodržaný sľub od režiséra Jirku Chlumského, ktorý sa nakrúcal aj v Terchovej. „Komparzisti hrali partizánov, nemeckú stranu a podobne. Tým, že lampy sú strašne silné a točili sa interiéry, jeden z nich dostal epileptický záchvat. Pritom osem rokov žiaden nemal. Vtedy tam nebola sanitka a 40 minút som ho sám oživoval," hovorí Terchovčan, ktorý je zároveň dobrovoľný člen horskej služby. Zábavných historiek je však oveľa viac. S režisérom Jurim Germanom filmovali na českých hradoch a zámkoch. „Mali sme znázorniť jeseň a bola jar. Tým, že sa predĺžilo natáčanie, lipa nám začala vyháňať púčiky. My sme potrebovali holé konáre. A German nám hovorí, že čo robíme paniku. Aby sme každý ten jeden púčik obrali," smeje sa. Nakoniec zábery šalamúnsky vyriešil obrovskou sieťou, ktorá na plátne vyzerala dobre.

Nakrúca aj v ťažkých podmienkach

Terchovej sa hovorí aj slovenský Hollywood. Jozef Mičo si myslí, že právom. Nakrúcalo sa v nej okolo 50 snímkov, či už rozprávok, celovečerných filmov alebo ich sekvencií. „Tvrdím, že Boh stvoril Terchovú na ôsmy deň. Vtedy, keď už vedel ako sa má čo robiť. A je to bodka za jeho vydareným dielom. Doteraz sú tam panenské kúty prírody, ktoré filmári veľmi radi využívajú," vysvetľuje Mičo. Známy kulisár sa vždy snaží do svojho rodiska filmárov dotiahnuť, čo sa mu aj darí. Za mnohé snímky, ktoré sa tu nakrúcali, môžeme spomenúť Kuře melancholik, Rozhovor s nepriateľom, do kín prichádzajúci Nedodržaný sľub, či kontroverzná snímka od Jakubiska, Nejasná správa o konci sveta. Práve spoluprácu so svojským slovenským režisérom si Jozef Mičo pochvaľuje. „Práca s Jurajom bola vynikajúca. On presne vie čo chce. Je aj veľmi náročný. Museli sme rozobrať veľa dreveníc, aby sme mali materiál na jeho stavby. Keď bolo vo filme zemetrasenie a chalupa sa prepadla pod zem, znova sa musela postaviť. A on si pamätal kde bola každá doštička," hovorí o umelcovi. Spomína si aj na svojho kolegu, žilinského kameramana Petra Kelíška, s ktorým spolu pracovali na Rozhovore s nepriateľom. „Petrovu ruku pri filme je hneď poznať. Sú to skrátka Kelíškove zábery. Má svojský pohľad a ten mi veľmi sedí." Film Rozhovor s nepriateľom sa nakrúcal za náročných podmienok. V Jánošíkových dierach a pri teplote mínus 15 stupňov vraj ešte žiaden štáb nerobil filmové zábery. Práve Kelíšek si vtedy obul mačky a stal sa z neho na chvíľu horolezcom. Nakrúcanie však bolo náročné pre celý štáb.

Nedostupná Kidmanová, zhýralý Willis

Pri práci na filmoch sa Jozef Mičo dlhé roky stretáva s hercami, ktorých vídavame v televízii alebo na plátnach kín. S mnohými z nich má priateľský vzťah. „V Čechách je to Karel Roden, s ktorým sme veľkí priatelia. Anka Šišková je úplne skvelá žena a Zuzka Kanócz je tiež veľmi milé dievča. Ďalej je to Diana Mórová, Tomáš Maštalír a ďalší. Myslím si, že maniere zo slovenského showbiznisu majú skôr dievčatá, ktoré sa oveľa menej vyskytujú na obrazovke. Ale títo ľudia, ktorí sa snažia niekoho osloviť, dávajú charizmu a prevteľujú sa do iných postáv, sú väčšinou úplne normálni a v pohode," nazdáva sa J. Mičo. Napokon, mnohí z nich chodia k nemu do Terchovej na chatu, kde spomínajú na staršie i novšie „filmovačky". Mičo sa však stal súčasťou nakrúcania aj svetoznámych snímok v Čechách, Kanade, v Rakúsku, či v Chorvátsku. Pracoval na Peacemakerovi s Georgeom Clooneym a Nicole Kidman, v Hartovej vojne s Bruceom Willisom, Za nepriateľskou líniou s Genem Hackmanom alebo na Johanke z Arku s Milou Jovovich. Podľa neho sú svetoví herci väčšinou ľudia ako všetci ostatní. „Okrem Nicole Kidman, okolo ktorej bola taká zvláštna bariéra. K nej bežný „smrteľník" nemal prístup. Ale tí ostatní sú takí istí ako naši. Skromní, usmejú sa, podajú ruku... Zvlášť tieto hviezdy svetového rangu sú tak viac pri zemi. Aj keď Bruce Willis po nakrúcaní že vraj vždy vystrájal...," prezrádza.

Film ako koníček

Filmová produkcia Jozefovi Mičovi veľmi sedí. Ako podnikateľ v stavebníctve ju vo svojej profesii považuje za čerešničku na torte. „Keď robíme film, je to také zvláštno. Nedá sa to opísať. Film je ako droga. Alebo ako milovanie - to je krajšie prirovnanie. Kto raz skúsi, stále musí," hovorí. Aj on je jedným z tých, ktorí raz pričuchli k filmu a už pri ňom ostal. „Je to môj koníček, moja práca a navyše mám za to sem tam aj zaplatené." Pri slovenských filmoch sa však nedá zarobiť veľa. Hoci sa slovenská filmová kríza skloňovala už vo všetkých pádoch, J. Mičo si myslí, že najhoršie má za sebou. „Existujú názory, že je málo kvalitných projektov a málo kvalitných ľudí. Nemyslím si, že je tomu tak. Tí ľudia sú rozlezení po Európe a najmä Čechách, pretože sa tu málo nakrúca. A keď niekto ten film ľúbi, tak pri ňom chce ostať. Preto berie ponuku aj mimo republiku. Keby sa to tu viac rozbehlo, tak sa určite vrátia," uzatvára optimisticky. Slovenskému filmu však môžu najviac pomôcť diváci. Tým, že prídu na slovenský film do kina. To je vraj najväčšia pomoc a podpora. Avízujeme, že film Nebo, peklo, zem bude mať slovenskú premiéru 21. apríla. U nás si ho môžete pozrieť o 18. h v Cinemaxe. Na premiére sa zúčastní aj hlavná hrdinka filmu, Zuzana Kanócz.

Autorka: Veronika Cvinčeková
Zdroj: Žilinský večerník