Dostalo sa mu veľkej cti! Podnikateľa Jozefa Miča (48), ktorý sa preslávil stavaním kulís pre hollywoodske filmy, pasovali za rytiera vojenského a špitálskeho rádu svätého Lazara Jeruzalemského. Na ceremónii v bratislavskom Františkánskom kostole sa zúčastnili aj potomkovia Habsburgovcov.

 

"Oslovil ma známy, aby som pôsobil v tomto rytierskom ráde," vysvetlil Jozef Mičo. Rád pasuje vybraných ľudí za rytierov dvakrát ročne. Na ceremóniu prišli do Bratislavy v sobotu rytieri a dámy z Francúzska, Nemecka, Rakúska, Poľska, Česka, Maďarska. Zúčastnili sa na nej aj potomkovia Habsburgovcov, ktorí tiež patria do rádu.

 

„Pôsobenie v rytierskom ráde nesie so sebou určitú noblesu. No je to aj záväzok naďalej sa venovať charitatívnej činnosti. Moje krédo je – so všetkým sa vedieť podeliť," povedal podnikateľ z Terchovej.

Pohltil ho film

Jednou z Mičových podnikateľských činností je aj výstavba filmových kulís. „K prvému filmu Dračie srdce ma posunulo asi samo nebo. Doteraz mám na konte okolo 40 filmov, z toho na dvoch som bol koproducent," prezrádza Mičo. V Bratislave jeho firma postavila pre film Povstanie jednu z najväčších kulís v strednej Európe – Varšavu počas 2. sv. vojny.

„Spolupracoval som aj na filme Príbeh o rytierovi s Heathom Ledgerom, v ktorom vidím určitú paralelu so mnou. V jednej časti filmu sa pýta otca, či môže zmeniť svoj osud a byť raz rytierom, a on mu odpovedal, že áno," usmial sa. V súčasnosti má na stole dva celkom zaujímavé nové scenáre. „Pevne verím, že aj k nim ma posunie nebíčko tak ako k prvému filmu," dúfa podnikateľ.

Mičove filmy

Medzi jeho najzaujímavejšie projekty patria Jakubiskova Nejasná správa o konci sveta, Peacemaker s Nicole Kidman, Hartova vojna, kde hral Bruce Willis, Jánošík, Za nepriateľskou líniou či Johanka z Arcu s Millou Jovovich. Slovenské filmy, na ktorých spolupracoval, sú Rozhovor s nepriateľom, Lietajúci Cyprián či Nebo, peklo, zem.

História rádu

Legenda hovorí, že sa po ukrižovaní Krista ľudia ujali ošetrovania a opatery chorých a zranených. Na pamiatku zázračného zmŕtvychvstania sv. Lazara v Novom zákone sami seba nazývali „lazariti". Sú najstarším špitálskym rádom, ktorý si zároveň najdlhšie uchoval svoj výlučne charitatívny charakter. Pred rokom 1099 boli vo svätom meste Jeruzaleme tri významné špitálske pobočky: hospic Lazarovho rádu, špitál Santa Maria Latina a špitál svätého Johanesa. Do rádu prišli ľudia zo všetkých cirkví. Vojenské funkcie sa pridali asi okolo roku 1120. Chorobou postihnutí rytieri vytvorili v Lazarovom ráde vojenské formácie, známe svojou udatnosťou. V Seedorfe vo Švajčiarsku sa nachádza kláštor lazaritov, v ktorom uchovávajú najstaršie pravidlá rádu v knižnom vydaní. Lazarovi rytieri bojovali pri dobývaní Orléansu po boku Panny Orleánskej. Etika rytierov sv. Lazara je formovaná pojmom osobnej cti.

Autor: Plus JEDEN DEŇ/RASŤO MICHALKO