Varšavu postavil za tri mesiace, na stredovekú pevnosť mu stačí mesiac. Pracoval s Georgeom Clooneym aj Heathom Ledgerom, Rafaela de Laurentis ho zbožňuje a Juraj Jakubisko na neho nedá dopustiť.

Hollywoodu dal košom, miluje totiž len Terchovú. Jozef Mičo. Takmer na konci Terchovej, hneď pod vlekom, stojí už štvrtý rok veľká drevená koliba. Volá sa, ako inak, Jánošíkova a patrí „šedej eminencii" známej slovenskej dediny, Jozefovi Mičovi. Tu sme si dohodli stretnutie s húževnatým podnikateľom, ktorý žije za jeden život minimálne životy tri. Víta nás s úsmevom a hneď na začiatku prízvukuje, že odtiaľto neodídeme, pokiaľ neochutnáme najlepšie bryndzové halušky na strednom Slovensku.

 

NOS NA ÚSPECH

Jeho príbeh je ako vystrihnutý z amerického filmu. Chudobná rodina s ôsmimi deťmi, strýko v reholi, otec robotník. „Začiatky boli zložité, často som deťom v škole závidel desiatu, ale neľutujem. Myslím, že všetko malo svoj zmysel," uisťuje nás hneď na začiatku. Ako mladý chlapec sa dostal na montáže z pridruženej výroby, ktoré v tom čase prežívali v dedine veľký boom. „Jeden čas som sa živil aj futbalom. 5 000 korún, ktoré som za to dostával, boli pre rodinu významným prínosom," spomína Mičo. Prišla revolúcia a s ňou voľnosť podnikania. Ambiciózny Jozef sa chytil príležitosti. „Zohnal som si zákazky na rok dopredu a osamostatnil som sa." Medzitým sa dal dokopy so svojím terajším spoločníkom a začali sa venovať klasickej stavbárčine. Spolupracujú už 17 rokov. „Mal som šťastie, lebo vždy som mal nos na to, čo pôjde. Či to boli plynovody, plastové rúry, alebo neskôr tie filmy," vysvetľuje.

FILMOVÁ KARIÉRA

Jeho „filmová kariéra" je presne to, kvôli čomu sme tu. Ako sa obyčajný chlapec z Terchovej dostal k spolupráci s takými hviezdami ako je Bruce Willis alebo Gene Hackman? „Na začiatku to bola trošku náhoda. V roku 1992 sa na Slovensku začal natáčať zahraničný film Dračie srdce a potrebovali tam nejaké stolárske práce. Tak mi zavolal kamarát, či by som sa neprišiel pozrieť do Bratislavy. Keď som zbadal tých robotníkov, ako sa trápia, hneď som vedel, že to zvládneme," smeje sa. Dnes sa na svoje prvé kulisy pozerá s úsmevom. „Je trošku vidno, že sme ešte boli začiatočníci," priznáva. Tu sa však spoznal s talianskou herečkou Rafaelou de Laurentis, s ktorou sa spriatelili a nadviazali významnú spoluprácu. Potom to už nabralo rýchly spád. „Keď som sa vrátil do Terchovej, prišiel sem Jakubisko s Nejasnou správou o konci sveta a hneď nás zobrali. Odvtedy sa film stal mojou drogou, úplne ma pohltil."

PROJEKTY NA SERVÍTKE

Dnes má na konte okolo štyridsať filmov, pre ktoré robil kulisy. V Príbehu o rytierovi stavali pre Heatha Ledgera stredoveké mesto, v Peacemakerovi telefonovala z ich „búdok" Nicole Kidman a pre výpravný film Povstanie vystavali na pobreží Dunaja celú Varšavu. Ako laikov nás zaujíma, ako to vlastne s projektovaním kulís vyzerá. Dostanú všetko presne naprojektované alebo ostáva priestor na kreativitu? „Väčšinou dostaneme nákresy, ako by to malo vyzerať, ale z nich sa nedozviete, aký to má byť materiál, ako to má byť zhotovené atď. To všetko si musíme dotvoriť sami. Ale už som dostal ,projekt kulís´ nakreslený aj v krčme na servítke," smeje sa. Aby sme to lepšie pochopili, sadáme do auta a vezieme sa do Mičovej kancelárie. Prichádzame k starej budove pod kopcom. Jozef Mičo má naozaj zmysel pre recesiu. Firma sídli v bývalej škole a jeho kancelária v jeho bývalej triede.

NAMYSLENÍ FRANCÚZI

Steny v kancelárii zdobia plagáty z filmov a projekty kulís. Mičo dáva dole jednu z nich. „Toto je napríklad z Príbehu o rytierovi. Na ten film spomínam veľmi rád, robili sme to na českých hradoch a zámkoch. Heath Ledger bol veľmi príjemný človek," vysvetľuje. Rád spomína aj na priateľského Gena Heckmena, Bruce Willis bol podľa jeho slov zas „nekontrolovateľná strela". Na Johanku z Arku s Millou Jovovich, ktorú takisto točili v Čechách, však až také dobré spomienky nemá: „Francúzi nám v tom čase hrozne dávali pocítiť, že sme z východného bloku. A to ma urážalo," hovorí hrdo. Postupne nám rozpráva zážitky takmer zo všetkých filmov, na ktorých pracoval. Najväčšiu „srandu" zažil pri nakrúcaní s ruskou produkciou a režisérom Jurijom Germanom. „Jurij bol neuveriteľný bohém, zažil som s ním množstvo nepochopiteľných úsmevných situácií. Niekoľko dní sme stavali celé jedno námestie, na ktorom robilo sto ľudí a potom prišiel Jurij a hovorí – krásne. Ale pre iný film. Môžete to celé zbúrať," smeje sa.

KEĎ MU HOREL DOM

Na ktorý zo „svojich" filmov je najviac hrdý? „Myslím si, že najkrajšie kulisy sa nám podarili do filmu Kuře melancholik. Tu v blízkosti Terchovej sme stavali veľký statok s domom a gazdovským dvorom, ktoré mali zhorieť. Keď to zapálili, pochopil som, čo človek cíti, keď mu horí dom. Prišlo mi to hrozne ľúto," spomína. Za Kuře melancholik s Karlom Rodenom v hlavnej úlohe dokonca získali Českého leva za najlepší výtvarný počin. Kulisy k Povstaniu zase patria k najväčším kulisám postaveným v strednej Európe. „Varšavu sme stavali 90 dní. Je to neuveriteľné, keď vám za pár dní vyrastie pod rukami celé mesto. Vstúpite na nejaké nádvorie a zrazu sa nachádzate v úplne inom storočí, ľudia chodia v dobových kostýmoch. Je to neopakovateľný pocit, ktorý ma stále vracia na plac," zveruje sa Mičo. Dnes už na filmoch nielen zarába, ale ich aj koprodukuje. Jeho práca zaujala aj filmárov v Hollywoode. „Rafaela ma prosila, aby som išiel do Hollywoodu, ale ja by som tam neprežil. Som šťastný, že sa viem uživiť tu na našom krásnom Slovensku."

SMUTNÝ SILVESTER

Zdá sa, že „zážitky z natáčania" by nám vedel rozprávať celé hodiny. Náš čas je však obmedzený a my ešte musíme stihnúť fotenie pred jeho najobľúbenejším miestom v okolí – fatranským Rozscutcom. Prichádzame teda na miesto jeho ďalšieho pôsobenia – k miestnej Horskej službe. Kolegovia ho priateľsky vítajú a požičiavajú na fotenie červenú „flisku". Nebudeme ho predsa v horách fotiť v obleku. V Horskej službe pracuje ako dobrovoľník. „Sú to pre mňa najkrajšie chvíle. Slúžim osemkrát do roka, ale keď je záchranná akcia, vždy ma zavolajú. Práve minulý Silvester patril k tým smutnejším, keďže sme dávali dolu obeť lavíny," spomína. Počas nášho rozhovoru nám viackrát pripomína, že hory sú jeho najväčšou vášňou. „Ja by som bez hôr asi zahynul. Dávajú mi neuveriteľnú energiu. Vždy, keď som vyčerpaný, vybehnem hore – pešo, alebo si osedlám koňa. Dole prídem ako znovuzrodený."

FILANTROP

So svojou zásobou energie však všestranný podnikateľ neostal len pri stavbárčine a filmoch. Nedávno sa začal venovať aj cestovnému ruchu – otvoril kolibu a začal prenajímať horské chaty. Podnikanie však berie ako hru. „Často pozorujem svojich kolegov, ktorí odušu podnikajú a trasú sa pre peniaze. Ja viem, čo to je požičať si, aby som mal na chlieb a viem, aké je to teraz, keď si môžem kúpiť takmer čokoľvek," vysvetľuje. Na druhej strane si to, čo mu bolo dopriate, neuveriteľne váži. „Ja stále hovorím, že hore v nebi ma musia mať strašne radi, pretože sa mi to zdá až neuveriteľné, aby to chlapec z Terchovej dotiahol tak ďaleko. Na druhej strane si však myslím, že každému, komu bolo dopriate, by sa mal vedieť podeliť." Jozef Mičo sa podeliť rozhodne vie. V dedine ťažko nájdete rodinu, ktorej by nejaký spôsobom nepomohol. V zime vozí ľuďom na lazoch potraviny, na Štefana rozdávajú s manželkou po okolí darčeky. V Indii už sedem rokov finančne podporuje chudobné dieťa. Tohtoročné Vianoce budú tráviť tradične s manželkou a troma deťmi v Terchovej. Vianoce v Karibiku ho teda nelákajú? „Tam ma môžete poslať, keď spravím niečo veľmi zlé, ako do väzenia," lúči sa s nami.

Autor: Elena Strápková